…wish I could cry…
Predvčerom…
Slnko už dávno zapadlo a nad mojou hlavou sa rozprestrela noc. Troma ľahkými krokmi vbehnem do električky a sadám si. Do uší mp3, pritúlim sa k stene. Tvár nastavím otvorenému oknu a nechám vietor nežne sa milovať s mojimi vlasmi. Som zvláštne pokojná, i keď nemám konkrétny dôvod.
Je ticho. Ticho pred letnou búrkou.
Včera…
Jeho slová sa mi pomaly vrývajú pod kožu a riedia moju krv. Zopár neistých sĺz a znovu ticho. Nedokážem plakať. Už niekoľko mesiacov.
Vieš aký je rozdiel medzi dieťaťom a dospelým človekom?
Tá schopnosť byť šťastný len tak, bez akéhokoľvek závažného dôvodu. Ten pocit esenciálneho šťastia.
Je to tak dávno, čo som bola dieťa…
Dnes…
Hromada otázok, nevyriešených úloh, citových hlavolamov. Problémy, na ktorých riešenie nestačí vysoké IQ a odhodlanie bojovať.
Úsmev je najpresvedčivejší make up, odolá vode, potu, bozkom… Odlíčim ho iba večer, keď všetko zakryje noc a tma zotrie hranice medzi realitou a túžbou.
Wish I could cry too… but… hmmm Last Sunday I desired to cry, very much, and I had a hope for everything be better after at least one teardrop…
…ineffectually…
I was sitting broken on my bed with dry eyes…
I forgot how to cry…and I dont know a reason… Nine years I live without teardrops…
Crying isn´t only one way how to deal with problems…
Live is too snide…
Illusion never changed into something real…
I don´t know why, but I think you know me.
I don´t know why, but I think you understand me.
I don´t know why it is like this, but I´m not going to investigate it. It´s just nice to see, that someone understand my feelings…
s tym dietatom a stastim si to totalne vystihla…
To s dieťaťom sa mi tiež páči ale toto: Odlíčim ho iba večer, keď všetko zakryje noc a tma zotrie hranice medzi realitou a túžbou. – Krása.