In the land of Nevermore
Mám pocit, že spravodlivosť dokazuje svoju existenciu len vtedy, keď trestá mňa…
Je tma.
Čierňava je všade naokolo a aj vo vnútri. Splývam so svojím osudom ako malá kvapka so zvyškom oceánu. Vydýchnem a podriadim sa.
„Prečo nemôžem byť šťastná?“ pýtam sa.
„Lebo si zlý človek,“ šepká mrazivý hlas za mojím chrbtom, „nezaslúžiš si už byť milovaná.“
Ležím v prachu spomienok a slzami si nechávam spáliť kožu. Príliš veľa chybných krokov. Príliš veľa rán. Príliš veľa omylov. Vysoká cena za zmluvu s diablom.
Padám do krajiny Nevermore. Do krajiny, pri ktorej peklo vyzerá ako prechádzka v parku. Do krajiny zabudnutia a zatratenia. Tam, kde vzduch vonia krvou a páli pri každom nádychu. Klesám ma miesto, kde odpoveďou na každú otázku je – už nikdy viac…
Džízes, znie to tak čierne… Mne k Tebe nejdú tmavé farby aj keď – je mi jasné že chichichi a chachacha niekde medzi ľuďmi na káve – to nie je presne tá Coy, aká je v skutočnosti. Bojím sa spoznať túto tmavú, smutnú, ubolenú…Bojím sa, že nebudem vedieť nájsť správne slová, keď jej bude ťažko…
Lota
Ja viem, ale ved aj preto je to “the darke side of my mind”. Kazdy mame svoju tmavsiu stranku. Ja si tu svoju ventilujem tu. A neboj, tvoje slova ma nikdy nesklamali
coy, je dôležité, že dokážeš ventilovať svoje smútky, inak by ti mohli narobiť v duši poriadnu paseku…
a neboj sa – šťastie už určite čaká kdesi za rohom, vyjdi mu v ústrety…:-)))
clovek, ktory si povie, ze je zly, zlym byt nemoze.
karma je sice svina, a niekedy mam pocit, ze ma vzdy dobehne vtedy, ked to najmenej cakam, ale… raz sa to musi zlomit.
ublizujeme, ja, ty, on, a aj ten dalsi…malokedy vedome a preto, ze by nam to robilo radost. takeho cloveka tusim ani nepoznam, ak poznam, tak sa tvarim,ze ho nepoznam.
Femma
Kracam, kracam, ale uz by z poza toho rohu mohlo aj vyskocit
Zasnivana
Mozno mas pravdu, no obcas sa tak citim. Obcas sa tie vycitky dostanu narazovo na hladinu a vtedy je to zle. Vtedy citim, ze peklo je sakra blizko.