Zavri oči, zakry uši a drž jazyk za zubami

  

          Stali ste sa už niekedy svedkami čohosi, čo ste nechceli vidieť? Už ste sa niekedy dozvedeli tajomstvá a informácie, ktoré ste počuť nechceli? Vyslovili ste slová, ktoré ste vzápätí chceli vziať späť?..

Videla som prejav náklonnosti tam, kde nemal čo robiť.
          Pre koho iného ste ochotní privrieť oči, ak nie pre priateľov? Nerozumiem aký zmysel má pravda, keď by okolo seba spôsobila iba škodu. Kedy bolo povedané, kto je povinný uviesť veci na správnu mieru, ak má pocit, že čosi nie je v poriadku? Necítim sa byť tá, ktorá má rozhodovať o osude iných.
          Dnes zaváram oči. Pre lásku a pre priateľstvo.

Počula som tajomstvá, ktoré mi len zbytočne skomplikovali život.
          Vedela som o budúcnosti, ktorú som však nemala možnosť nijako ovplyvniť. Iba sa ticho prizerať. V srdci som skrývala bolesť a horiace líca hasila slanými slzami.
          Dnes si zakrývam uši. Pre pokoj mojej duše.

Vypustila som z úst slová, ktoré som neskôr trpko oľutovala.
          Boli to slová zraňujúce, no aj slová chvály a útechy. Pretože aj tie, smerované nesprávnej osobe, môžu byť hlúpym spôsobom zneužité alebo ešte hlúpejším spôsobom jednoducho nepochopené.
          Dnes držím jazyk za zubami. Lebo hovoriť je striebro, no mlčať zlato.

          Všetci robíme chyby. A niekedy sa do krízových situácii dostávame absolútne nevinne. No zodpovednosť za naše činy je stále rovnaká. Akokoľvek sa podľa videného, počutého a zažitého rozhodneme reagovať, vždy tým trvalo ovplyvníme životy ľudí okolo seba. Aj vtedy, ak sa rozhodneme nerobiť nič.

          Preto je v  živote občas nevyhnutné vedieť zavrieť oči, zakryť uši alebo držať jazyk za zubami.

~ od Coy na Január 24, 2008.