Frozen
Chcela by som ti povedať, že som šťastná. No môj úsmev zamrzol kdesi na polceste a už niet kam ďalej by sa dalo ísť. Náš život sa zmenil a môj dych akoby už nebol samozrejmosťou.
Dnes sa cítim tak sama, ako som sa už niekoľko rokov necítila. Sledujem svoj odraz v zrkadle a vyjadrujem mu úprimnú ľútosť. Za to telo, ktorého nemá právo nikto sa dotýkať. Tie pery, ktoré nikdy nevrátia bozk. Tie oči, ktoré nikto nemiluje…
Zamrazila som svoje srdce. Už dávno. Dnes sa začínam roztápať. Prvými dotykmi slnka sa lesklá vrstva ľadu začína pomaly topiť a pukať. A život pod ním začína bolieť. Ostrým krikom sa hlási k životu a dožaduje sa svojich práv. Práv na lásku. Práv, ktoré mu práve teraz dať nemôžem.
coy, bolieť bude..veľmi. ale roztopí sa. nakoniec. a tá bolesť bude mať zrazu zmysel
Elka
Kazda bolest ma zmysel, aj tato. Len ho zatial nechapem. Napriek tomu, ze tym neprechadzam prvy krat. Clovek je proste tvor nepoucitelny.
nevstupis dvakrat do tej istej rieky…mohla si to zazit stokrat, vzdy je to o cosi ine. asi preto to boli vzdy znovu
Elka
Hej, v tom mas pravdu. Kazdy novy “zrod” byva bolestivy. Akoby bola bolest oslavou noveho zaciatku.
o mne?
Zasnivana
V prvom rade o mne. Ale myslim, ze nie som az tak vynimocny clovek, ze by som mala privilegium na urcite city a emocie. Takze pokojne aj o tebe a o tisickach dalsich. No najradsej by som bola, keby to nebolo o nikom.
Táto bolesť je tak krásne opísaná, že mi ani ako bolesť nepripadá. Tak to cítim.
Germa
Mas pravdu, je to bolest, ktora pomaly splyva a stava sa akousi kazdodennou sucastou.