Welcome to Hell
Na začiatku nič necítiš. Okolo teba je tma a ticho. Cítiš jemný vietor zapletajúci tvoje vlasy. Potom sa rozhoria ohne…
Stojíš uprostred hnedočervenej tmy, akoby ju osvetľovalo práve zomierajúce slnko. Pozrieš sa dolu a zistíš, že bosými nohami stojíš uprostred lepkavej hmoty, ktorá sa do teba vžiera ako vyčítajúci pohľad.
V nose zacítiš pach. Ostrý, síričitý, nekompromisne zapĺňa tvoje pľúca. Chceš sa nadýchnuť, no vzduch je stále hustejší.
Pod nohami sa ti valia tisíce mŕtvych tiel, posúvajú ťa kamsi ďalej a upierajú na teba oči plné nenávistnej prázdnoty. Cítiš sa vinný. Ich obnažené prsty sa ťa snažia zachytiť a stiahnuť dolu, presviedčajú ťa, že patríš tam k nim, no už nemajú dosť síl tak iba ostrými končekmi kostí trčiacimi z prstov podpisujú tvoje bosé nohy.
V ušiak ti znie čosi ako výkrik, ktorý neutícha, neklesá ani nestúpa. Prediera sa ti do uší, reže do nich krvavé trhliny. Pokožka ťa páli akoby sa každú chvíľu mala vznietiť. Chceš sa nadýchnuť dymu naokolo, aby ťa zbavil vedomia, no tvoje zmysli sú vybičované na maximum a ty cítiš každý jeden podnet akoby bol vyrobený práve pre teba. Okolo teba je peklo, no nie je nič oproti tomu peklu, ktoré sa ti odohráva vo vnútri. To peklo, čo kúsok po kúsku užiera tvoju podstatu. Peklo, ktorým každú noc trestáš svoju dušu za hriechy páchané cez deň.
Ráno, je ešte ďaleko, tak ďaleko, že ešte ani netušíš, že iba snívaš. Príde ráno a jeho žiarivá náruč ťa zachráni pred peklom, ktoré prichádza vždy, keď zatvoríš oči. Príde ráno a zachráni tvoju dušu. Ešte mnohokrát.
Slnko ale pre teba nebude vychádzať večne. Jedného dňa, keď oči zatvoríš, ťa už nezachráni. A ty zostaneš naveky uväznený v pekle, ktoré si si stvoril.
Dobrú noc…
Hell alebo Heaven, vsetko jedno