Zem odrazu zastala a hviezdy začali rotovať obrovskou rýchlosťou. Kdesi vnútri cítim bolesť. Nie ostrú. Dunivú a chladnú ako pád do hlbokej studne.
Môj jediný spoločník je pohár vodky a krabička cigariet. Dofajčím jednu a nechám ju v popolníku dodýchať svojim vlastným plameňom. Zapaľujem si druhú. Moje jediné svetielko nádeje zažiari ako maják na pár chvíľ na jej hrote.
Z ulice sa rúti hluk, no jediné čo počujem je krik tabaku a kvapky stekajúce po studenom poháriku.
Parlamentné voľby už prebehli, tie naše sú však ešte v plnom prúde. Sľuby, úsmevy a poloprázdne kecy skončili a dnešným dňom začína moratórium. Moje ticho hovorí oveľa viac ako čokoľvek, čo si povedal predtým.
Blížia sa voľby. V rukách už držím volebné lístky. Sú iba dva. Žiadne krúžky. Žiadne kalkulovanie. Buď – alebo. Urnou je náš spoločný život, ktorému o chvíľu vtisneme nové smerovanie.
Tienim si lístkami a pokúšam sa uhádnuť na čo myslíš. Vlastne neviem, či to vôbec chcem vedieť. Ešte to nechceš vzdať. Ale viem, že tento režim nie je ten, v ktorom chceš tráviť svoj život…
Je mi jedno ako sa rozhodneš. Je mi jedno, ktorým smerom sa ďalej vydám. Potrebujem iba jediné. Konečne sa pohnúť vpred. S tebou alebo bez teba.
Sakra a to je čo za dizajn? Starý bol krajší… (: K postu sa vyjadrím o pár dní. Kým mi neprejde hlavou….
Hm, vztahove volby su omnoho zlozitejsie ako si niekedy sami dokazeme pripustit. Kazde rozhodnutie nas vyrazne ovplyvni. Zaujimavo napisane. Laska je veda …